Arabský plnokrvník
Arabský plnokrvník
Arabský plnokrvník je jedným z najstarších plemien koňa domáceho. Pochádza z oblasti arabského polostrova, kde sa choval už od roku 2 500 pred Kr. Jeho prvými chovateľmi boli beduíni, neskôr sa toto plemeno rozšírilo aj do Európy.[1] Na Slovensku sa chová približne 500 rokov.
Arabský plnokrvník je najznámejšie plemeno, obdivované pre svoju krásu a eleganciu. Spájajú sa v ňom najlepšie vlastnosti ako odvaha, húževnatosť, inteligencia a temperament. Legenda hovorí, že keď Allah stvoril koňa, povedal: „Pomenujem ťa Koňom, urobím ťa Arabom a dám ti ryšavú farbu mravca. Šťastie bude visieť s tvojej štice, ktorú máš medzi očami, budeš Pánom ostatných zvierat. Človek ťa bude nasledovať, kamkoľvek pôjdeš, budeš rovnako dobrý na stíhanie ako na útek, bohatí sa budú niesť na tvojom chrbte a šťastie bude prechádzať skrz teba." Každé plemeno koňa má v sebe krv arabského plnokrvníka.
Výška v kohútiku 150 - 160 cm
Hmotnosť 490 kg
Kôň veľmi ušľachtilý s harmonickou stavbou tela.
Je skromný a nenáročný. Vyniká vytrvalosťou a rýchlosťou. Najčastejšie je beluš, menej hnedák, vraník a ryšiak.
Jedince sú vysoké 140 až 155 cm. Ako jediné z plemien majú tzv. šťučiu hlavu. Stavba tela sa od ostatných plemien líši. Najvýznamnejším rozdielom je počet stavcov chrbtice. Zatiaľ čo všetky ostatné plemená majú 18 párov rebier, 6 bedrových a 18 chvostových stavcov, arabský plnokrvník má 17 párov rebier, 5 bedrových stavcov a 16 chvostových stavcov. Vďaka tejto stavbe tela má klenutý chrbát a vysoko vsadený koreň chvosta, ktorý pri pohybe nesie vysoko zasadený v oblúku. Ďalšou jedinečnou črtou známu ako mitbah je uhol medzi hlavou a krkom. Malá hlava arabského plnokrvníka, ktorá sa smerom k papuli zužuje, je nasadená vysoko na svalnatom krku; výsledkom je zakrivená šija, ktorá umožňuje hlave značnú pohyblivosť. Arab má mať papuľu takú malú, aby sa zmestila do zaoblenej dlane. Hriva a chvost sú väčšinou husté, dlhé a lesklé. Najčastejšie farby sú hnedák, zlatý ryšiak, sivko alebo albín. V dnešnej dobe sú zriedkavé a drahé vraníky, ktoré boli v minulosti zabíjané pre svoju čiernu farbu a preto nevhodnosť do púšte. Využívané boli najmä na nočné útoky. Pravý vraník má čiernu hrivu a chvost, no môže mať biele odznaky ako lisina, ponožky a podkolienky.[2]
Využitie
Arabské plnokrvniky sa dnes využívajú väčšinou vo westerne alebo vytrvalostných pretekoch. Na tieto preteky sú najvhodnejším plemenom, pretože vydržia dlho bežať bez prestávky a sú odolné aj voči vysokým teplotám a jej náhlemu poklesu. Bez vody vydržia aj 3 dni. Vo westerne sú húževnaté a rýchle, preto sa hodia do rýchlostných disciplín ako pole bending alebo barrel race.
Čipovanie
Ďalšou výnimkou je označovanie arabských koní. Arabské plnokrvné kone sa neoznačujú výpalom, ale identifikujú sa podľa dôsledného grafického a slovného popisu na základe farby, vrodených alebo získaných odznakov a chlpových vírov. Pôvod jedinca sa zisťuje prostredníctvom DNA a čipovaním. Všetky arabské plnokrvné kone sa povinne označujú čipovou značkou.
Elektronická čipová značka sa zakladá po identifikácii koňa. Na Slovensku existuje organizácia Arabské kone Slovenska - družstvo (AKS), založená 23. apríla 2006 v obci Kaľamenová (kde má aj sídlo), ktorá sa snaží o zlepšenie a rozšírenie chovu, hospodárskeho a športového využitia plemien arabských koní u nás.
Arabský plnokrvník v Európe
Pri prvom kontakte s arabským koňom Európanovi jednoducho vyrážalo dych - taký veľký bol rozdiel medzi koňom vtedajšej Európy a koňom arabským.
Arabský kôň sa dostal pod jazdcami islamu z izolácie Arabského polostrova do sveta po roku 640 n. l.. Arab sa potom dostal aj do mnohých európskych krajín, ktoré boli mimo dosahu islamu v počte niekoľkých stoviek kusov. Jeho genofond sa však v domácich plemenách rozpustil, záujem o čistokrvný chov arabského koňa v týchto krajinách vtedy nebol.
Na územie Slovenskej republiky prišli prvé arabské kone okolo roku 1500 n. l.. Najprv ako vojnová korisť alebo „všimné“ tureckých miestodržiteľov na Balkáne tunajším šľachticom. Neskôr už pod dôstojníkmi vojsk Osmanskej ríše, ktorí jazdili na araboch. Osmanská ríša sa usadila na 150 rokov priamo do susedstva súčasného Slovenska a neuveriteľným spôsobom ho terorizovala. Arabský kôň sa teda chová na území Slovenska už 500 rokov. Pretože sa arabský kôň v našich rukách vynikajúco osvedčil, na udržaní jeho čistého chovu začali mať záujem samotní habsburskí panovníci. Cisárovná Mária Terézia mohla mať o prejavovanie takéhoto záujmu dokonca celkom osobný dôvod, pretože za svoj trón vďačila v prvom rade víťazným vojenským bitkám, ktoré za ňu ako panovníčku (ako prvú ženského pohlavia) vybojovala voči iným záujemcom o habsburský stolec uhorská jazda na arabských koňoch.
Z toho dôvodu bol v Rakúsko-Uhorsku, ktorého súčasťou až do roku 1918 Slovensko bolo, chov arabského koňa inštitucionalizovaný založením cisárskych žrebčínov v Bábolne a v Mezőhegyesi v rokoch 1786 a 1783. Treba však vziať do úvahy, že sa tak stalo dávno pred objavením genetiky a iných biologických a poľnohospodárskych vied. Spôsob plemenitby v tomto i iných žrebčínoch Rakúsko-Uhorska svojho času bol uvedenej skutočnosti samozrejme poplatný. Inak povedané, vtedajšie predstavy o plemene a dedičnosti arabského koňa boli iné ako v súčasnosti.
Arab, so svojimi malými zahnutými ušami, jasnými očami, okázalo preliačeným (konkávnym) profilom a prepychovou hrivou a chvostom, je koňom snov. Arab je nepopierateľne krásny a je to najčistejšie a azda aj najstaršie plemeno spomedzi všetkých. Nie je teda len jedným z najkrajších koní na pohľad z hľadiska symetrie a exteriéru, ale je to jedno z najhúževnatejších a najvytrvalejších plemien. Sú známe svojou životaschopnosťou a vytrvalosťou, neuveriteľne rýchlo zrýchľujú a sú to vynikajúce ľahké a vyrovnané jazdecké kone.
Arabi ho volajú koheilan, čiže ,,čistá krv skrz na skrz", a to je asi nejlepšia a najpresnejšia charakteristika arabského koňa. Zostal neovplyvnený prímesou cudzej krvi a zachoval si svoje typické a ohromujúce charakteristické vlastnosti.
Arab je svojím exteriérom a vzhľadom úplne jedinečný; jedným z najvýraznejších rozdielov od ostatných plemien je počet stavcov chrbtice: všetky ostatné konské plemená majú 18 párov rebier, 6 bedrových a 18 chvostových stavcov, arab má 17 párov rebier, 5 bedrových stavcov a 16 chvostových stavcov. Táto nevšedná kostra prispieva k jeho kompaktnému chrbtu a vysokému držaniu chvosta.